Lekárov je priveľa, napriek tomu sa v Univerzitnej nemocnici vyplatilo za nadčasy a na odmenách 25 miliónov eur za rok. Audit nemocníc bol natoľko škandalózny, že z neho ministerstvo dalo vymazať čísla.
Ministerstvo zdravotníctva si pred rokom nechalo urobiť audit v piatich veľkých štátnych nemocniciach. Chcelo presne vedieť, kde sa strácajú stovky miliónov eur. S výsledkami auditu sa zoznámili prezident, predseda parlamentu aj premiér. Hovorili o šokujúcich číslach. Prisľúbili, že na konferencii o audite, ktorú organizovalo ministerstvo zdravotníctva, uvidíme výsledky. Lenže. Deň pred konferenciou si na ministerstvo zavolali riaditeľov nemocníc aj šéfa LOZ Petra Visolajského.
“Minister sa zľakol a z toho auditu vyhodili všetky čísla. Na druhý deň, keď bola konferencia a premiér nám povedal “uvidíte šokujúce čísla”, nevedel, že medzitým si to Šaško rozmyslel a žiadne šokujúce čísla nám neukázali. Ukázali nám hromadu slajdov bez jediného čísla. Videli ste audit bez čísel? Audit je o číslach. Ale tam žiadne čísla neboli,” opisuje absurdnú situáciu, ktorá sa udiala na ministerskej konferencii poslanec NR SR Tomáš Szalay.
A čo zistil audit? Neefektivitu, zlé hospodárenie a miliónové nadčasy. Predovšetkým spočítal, ak by sa výsledky v piatich nemocniciach premietli na 21 štátnych nemocníc, usporili by sme až štvrť miliardy eur. Rovnako tak zistil, že najväčšou položkou sú platby za nadčasy a personálne náklady, že operačné sály sú nevyťažené, po tretej popoludní sa už neoperuje takmer vôbec, že nemocnice neevidujú dochádzku zamestnancov, nakupujú draho a tretina liekov a zdravotníckeho materiálu za zhruba 20 miliónov eur sa jednoducho “vyparí”. Audit potvrdil aj nadstav lekárov. A napriek tomu, že majú viac lekárov, ako je potrebné, v Univerzitnej nemocnici Bratislava za nadčasy zaplatili v roku 2024 26 miliónov eur za nadčasy.
“Sú lekári, ktorí sú takzvané kone okrasné a sú tí, čo sú kone ťažné. To sú tí lekári, ktorí si pijú kávu a na obed odchádzajú do svojej súkromnej praxe. Ťažné kone sú lekári, ktorí si to celé odmakajú. Ale na konci mesiaca obidvaja majú rovnakú výplatu. A to je strašne demotivačné. Keď vidíte, že niekomu niečo prejde a vy musíte robiť za tie isté peniaze, ja sa nečudujem, že tí ľudia odchádzajú do Čiech. Nie kvôli peniazom, ale kvôli tomuto demotivačnému prostrediu,” vysvetľuje Tomáš Szalay a pre ilustráciu dodáva aj príbeh z konferencie o tom, ako lekári odmietajú evidovať sa v dochádzkovom systéme, ktorý by presne spočítal, ako dlho sa páni doktori zdržiavajú na pracovisku.
“Neviem, ako toto dokážete vysvetliť človeku, ktorý chodí do fabriky vo Volkswagene a robí tie zvárky pri pulte, že do väčšiny slovenských štátnych nemocníc sa doteraz do dnešného dňa nenainštaloval elektronický dochádzkový systém. Že tam sa ľudia zapísujú do takých knižiek a je jedno, kedy sa zapíšete a kedy sa odpíšete a či sa napíšete zajtra alebo o týždeň, Lebo takýto papierový dochádzkový systém je na nič. Takto sa samozrejme môže stať, že polovička toho personálu odíde ešte v pracovnej dobe a ide na svoj súkromný “zahumienok” poskytovať zdravotnú starostlivosť. V Univerzitnej nemocnici Bratislava to začali zavádzať na riaditeľstve. A viedlo to k tomu, že im niekto chodí preštikávať káblik od čítačky kariet. A toto povie riaditeľ nemocnice na konferencii. On tam na riaditeľstve nemá kamery? Alebo povie, že niektoré operačné sály, ako je tá v nemocnici na Mickievičovej ulici, sa používajú iba na akútne prípady. A na to sa pán riaditeľ nadýchol a hovorí: Viete, ja by som sa tam operovať nedal. Prosím? Ak riaditeľ o vlastnom pracovisku povie, že by sa tam operovať nedal, tak na “kerú máriu” to pracovisko máme?” opisuje zdravotnícke Kocúrkovo Tomáš Szalay.
O reálnom hospodárení štátnych nemocníc, ktoré sú čiernou dierou na naše peniaze hovoril v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo Tomáš Szalay. Read More