Fond na podporu umenia sa stal najväčším bojiskom kultúrnej vojny na Slovensku.
Herecké protesty. Začali sa hneď po nástupe Martiny Šimkovičovej. Pokračujú aj teraz, keď Fond na podporu umenia stopol dotácie viacerým subjektom a podujatiam. Napríklad aj Matejovi Drličkovi, ktorý je jednou z tvárí protestov proti ministerke.
„Boli niektorí vyvolení, ktorí fungovali systémom žiadaš – dostaneš,“ hovorí predseda Parlamentného výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko. Dodal, že mnohé rozhodnutia komisií boli nepochopiteľné: „Boli tam veci, keď človek nechápal, ako je to možné. Významní autori a projekty roky nedostali podporu, zatiaľ čo menej kvalitné alebo komerčné projekty áno. Ján Durovčík, ktorý je podľa mňa absolútne nespochybniteľný choreograf, mal skóre 25:1. 25-krát mu to odmietli podporiť.“
Problém podľa neho spočíval v tom, že komisie mali takmer neobmedzenú moc a často rozhodovali podľa osobných vzťahov a ideologickej orientácie: „Tam naozaj boli niečo, čo môžeme nazvať nomenklatúrne bratstvá.“
Je umenie iba zámienka, aby miliónové toky išli k tým správnym projektom a neziskovkám? Je systém prideľovania dotácií z FPU dostatočne transparentný, alebo ide o uzavretý klub vybraných umelcov a kurátorov? A prečo najviac kričia herci, ktorí dostábajú tie najvyššie honoráre? Aj na tieto otázky odpovedal v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou predseda Parlamentného výboru NR SR pre kultúru a médiá Roman Michelko. Read More