RETRO leto za socíku: Cez Čedok, s veľkým stanom, autom bez klímy a konzervami, FOTO


ELA
Lifestyle

Nudíte sa toto leto len preto, že ste nevycestovali k moru? Nuž, nie tak dávne časy by boli pre vás plné dobrodružstva, i keď bez mobilov a počítačov.

Ilustračný obrázok k článku RETRO leto za socíku: Cez Čedok, s veľkým stanom, autom bez klímy a konzervami, FOTO

Zdroj:
Facebook.com/Vzpominky na socializmus

Zatvorené a kontrolované hraničné priechody, žiadna letecká doprava či
listovanie vo farebných lesklých katalógoch s výberom dovolenky all
inclusive. Namiesto toho rozhorúčený panelák, mestské kúpalisko, chalupa,
záhrada a nanajvýš výlet po Slovensku. Kto by povedal, že v roku
2020 čiastočne okúsia socialistické leto aj tí, ktorí ho nikdy
nezažili.

Súčasní tínedžeri si život bez mobilných telefónov, internetu či
počítačových hier už nevedia ani predstaviť. O socializme vedia jedine
z rozprávania rodičov a čierno-bielych fotografií z rodinných albumov.
A keďže sa tohtoročné dovolenky skomplikovali a cestovanie výrazne
obmedzilo, mnohých, ktorí to zažili, to až tak „netrápi“.

Lebo nie tak dávno tu boli časy, keď sme o mori mohli len snívať a
museli si vystačiť s jazerom alebo rybníkom. Luxusom boli Zemplínska
Šírava, Domaša a Balaton v Maďarsku.

Pionierske tábory

Nie, leto rozhodne nebolo o selfíčkach z Egypta či spod Eiffelovej
veže. Decká chodili do pionierskych táborov, často až na tri týždne,
rodinné dovolenky boli na chalupách, záhrade, chodilo sa na cesty po
Slovensku. Mestské deti ich trávili u starých rodičov na dedinách a
pomáhali s hospodárskymi zvieratami či na poli.

Od rána boli „na ulici“: bez dozoru, telefónov, bez prilieb na
bicykli… Stvárali lapajstvá a udržiavali skutočné priateľstvá, nie tie
virtuálne.

Väčšinu svojho voľného času trávili prázdninujúce deti vonku
s priateľmi, keďže neexistovali žiadne sociálne siete. Zábava? Guma na
skákanie, krieda, preliezky… Nechodili po baroch a kaviarňach, ale na
farebnú malinku v sklenených fľašiach či malinovku v sáčku so
slamkou.

Tí starší sa potili na brigádach. Chodilo sa zbierať ovocie, zelenina,
či chmeľ. Nový školský rok bol aj časom zemiakových brigád. Mládež
bola organizovaná v pionierskych organizáciách (Československý zväz
mládeže). Nechýbali spartakiády.

Článok pokračuje pod fotografiou: Na archívnej snímke
z 15. júla 1986 prázdniny s počítačom – pioniersky tábor Mýto pod
Ďumbierom.


Zdroj:

TASR / Svätopluk Písecký

Za hranice? Nemožné!

Devízový prísľub a cestovná doložka sú dnes pre mladých neznáme
pojmy. Nutné boli napríklad do Juhoslávie. So špeciálnym povolením sa
mohlo za hranice cestovať najmä do Bulharska, NDR a iných socialistických
krajín.

Ak sa vrátime ešte viac dozadu, vycestovať za hranice v päťdesiatych
rokoch bolo niečo nepredstaviteľné. Počet ľudí, ktorí vycestovali do
sveta, sa počíta na pár tisíc.

Hranice pomaly a postupne otvorila až liberalizácia režimu na konci
šesťdesiatych ro­kov.

O výraznejšom nástupe dovolenkovej slobody hovoríme až v roku 1968,
kedy vycestovalo na Západ asi pol milióna ľudí. Trvalo to však krátko,
začiatok normalizácie opäť zavádza závory a cestovanie za hranice bolo
náročnejšie. Predovšetkým na Západ.

Naopak, bolo tu podporované cestovanie do spriatelených krajín naprieč
blokom. Dovolenkovými destináciami boli Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a Česi
a Slováci sa mohli nanajvýš schladiť v Baltskom mori.

Čedok a povolenia

Dnes vám na cestu kdekoľvek na svete stačí cestovný pas a niekde iba
občiansky preukaz. Stačí pár klikov na internete a nemusíte ísť ani do
cestovnej kancelárie.

Pred rokom 1989 ste však museli prejsť papierovou byrokratickou tortúrou.
A nie tou v podobe víz kdesi na ambasáde ako pred pár rokmi. Na
vycestovanie totiž nestačil len pas, ale potrebný bol výpis z registra
trestov, devízový prísľub a úradné „požehnanie“ súdruhov. Dôvod?
Ekonomický a politický.

Mnohí preto radšej ostali doma na Slovensku a uspokojili sa
s týždňovým kempingom, podnikovými zariadeniami či zotavovňami.

Ak ste sa odhodlali na dovolenku v zahraničí, na výber ste mali jedine
ponuku oficiálneho cestovného katalógu.

Ani to vám nezaručilo, že sa k moru naozaj dostanete. Dokonale fungoval
podpultový predaj, k luxusu dovolenky v zahraničí sa väčšinou dostali
len vyvolení.

Fenomén zájazdov riadila cestovná kancelária Čedok,
ktorá mala na tento typ dovoleniek monopol. Postupne sa rozvíjali ďalšie,
napríklad Rekrea. Tá zabezpečovala odborárske rekreačné zájazdy.
Pôsobila aj Cestovná kancelária mládeže, ktorá sa zamerala na
mladých ľudí.

Článok pokračuje pod fotografiou.

Homolka a tobolka

Poznáte český film Homolka a tobolka? Áno, asi tak nejak vyzerala
typická československá dovolenka. Všetko na nej bolo kolektívne
organizované. Do jedálne ste vyfasovali lístky a nebol to žiaden all
inclusive s množstvami jedál a pitia. Kultúrny referent, v dnešnom jazyku
animátor, sa staral o zábavu, športové aktivity, výlety, ale aj
o prednášky a vzdelávanie.

Tí, ktorí mali auto, zapadli do vtedajšieho fenoménu autokempov. Na cesty
vyrážali autá, poväčšine „škodovky“, bez klimatizácie (!) až po
strechu naložené kempingovou výbavou. Nechýbali obrie stany, variče, hrnce,
trvanlivé potraviny a… konzervy!

Stanovačky a autokempy boli plné Čechov a Slovákov, niekedy bol problém
nájsť si miesto. A i keď dobové fotografie vyvolávajú v niekom
úsmevné spomienky, pravdou je, že socialistické leto bez súčasných
technológií a sociálnych sietí vytvorilo nie jedno pevné a trvácne
priateľstvo celých rodín.

Zaspomínajte si v galérii na (ne)časy socialistického leta.
Možno v ňom nájdete kúsok svojho detstva.

Leto za socíku

Zdroj:
Facebook.com/Vzpominky na socializmus





Zdrojový link