Projekt Istropolis by mal v Bratislave vyrásť do konca roka 2025 (foto)

[ad_1]

Bratislavský Istropolis čaká v najbližších rokoch zásadná prestavba. Zanedbané Trnavské mýto by sa do konca roku 2025 malo zmeniť na nové centrum so zeleňou a verejnými priestormi. Spoločnosť Immocap, ktorá je vlastníkom objektu a prislúchajúcich pozemkov, vo štvrtok 16. júla predstavila svoju víziu Nového Istropolisu, ku ktorej dospela v spolupráci s holandským architektonickým štúdiom KCAP a jeho partnerským štúdiom Cityförster.

„Projekt má ambíciu priniesť do Bratislavy multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum svetovej úrovne v šate špičkovej architektúry a zaradiť Bratislavu medzi vyspelé európske metropoly,“ uviedol developer, podľa ktorého by sa s výstavbou mohlo začať na prelome rokov 2022 a 2023 a ukončená by mohla byť do konca roku 2025.

Plne využitý priestor Trnavského mýta

Nový Istropolis by mal mať multifunkčnú sálu, v ktorej bude možné zorganizovať rôzne typy podujatí naraz. Jej pódium tak poslúži napríklad akustickým, rockovým, džezovým, popovým koncertom, všetkým typom eventov a kultúrnych podujatí a menším či väčším konferenciám a kongresom.

„Nové kultúrno-spoločenské centrum by malo mať kapacitu 3-tisíc miest na sedenie a 5-tisíc miest v kombinácii sedenie a státie. Z pôvodnej veľkosti pre približne 1 200 návštevníkov tak projekt posúva Istropolis do čísel, ktoré odrážajú reálne potreby Bratislavy a naplno využívajú potenciál lokality Trnavského mýta, ako aj potenciál kultúrno-kongresovej turistiky, v ktorej dnes Bratislava zaostáva,“ uvádza spoločnosť.

K zachovaniu kultúrno-spoločenskej funkcie v priestore Istropolisu sa Immocap zaviazal už pri akvizícii v roku 2017 a k súčasnému zámeru dospel po analýzach a konzultáciách s organizátormi kultúrno-spoločenských podujatí, realizácii štúdií a auditov, návšteve referenčných projektov v zahraničí a uskutočnení medzinárodnej architektonickej súťaže s účasťou siedmich renomovaných svetových ateliérov.

Štvrť plná zelene

„Svoj záväzok zachovať v Istropolise kultúrno-spoločenskú funkciu chceme naplniť a preto sa budeme ešte intenzívne zaoberať otázkami financovania Nového Istropolisu. Rozhodli sme sa naprojektovať centrum svetovej úrovne ale uvedomujeme si, že projekty týchto parametrov nevznikajú vo svete len zo súkromných zdrojov. Sme presvedčení, že strategická lokalita Istropolisu ponúka ideálne riešenie, a preto sa chceme transparentne uchádzať o to, aby Národné kultúrne a kongresové centrum vzniklo práve v tejto lokalite,“ vysvetlil generálny riaditeľ Immocap Martin Šramko.

Na mieste schátraného Istropolisu tak okrem kultúrno-spoločenskej sály svetovej úrovne vyrastie štvrť plná zelene a verejných priestorov, kde nebudú chýbať park s promenádou, fontány či cyklotrasy. Verejné priestory budú prístupné návštevníkom po celý deň, pričom na námestí budú vytvorené podmienky na podporu a rozvoj komunitných aktivít, akými sú napríklad sezónne trhy.

„Potenciál územia Trnavského mýta je v súčasnosti nevyužitý a slúži skôr ako dopravná križovatka, než ako príjemné mestské centrum. Paradoxom je, že mnoho ľudí ho využíva na tranzit, ale nie je atraktívnou destináciou. Je to jeden z najhorších verejných priestorov v Bratislave,“ hovorí architekt a odborník na urbanizmus Igor Marko.

Projekt s ekonomickými výhodami

Projekt by podľa analýz Immocapu priniesol Bratislave, ale aj celému Slovensku množstvo ekonomických výhod, či už v oblasti rozvoja cestovného ruchu, alebo v náraste zamestnanosti, no pre súkromného investora by nešlo o návratnú investíciu.

Developerská spoločnosť Immocap funguje na trhu viac ako 20 rokov. K jej prvým developerským aktivitám patrila výstavba troch biznis centier v administratívnej zóne na Prievozskej a Plynárenskej ulici v Bratislave – Bratislava Business Center BBC III, IV a V s celkovou plochou viac ako 60-tisíc metrov štvorcových.

Medzi jej kľúčové projekty patrí v rámci Bratislavy multifunkčný komplex Centrum, ktorý vznikol na mieste zanedbaných kúpeľov a obnova podchodu Trnavské Mýto, ktorú spoločnosť zrealizovala v spolupráci s hlavným mestom.

[ad_2]

Zdrojový link