Hrozí Slovensku invázia agresívneho sršňa ázijského?

[ad_1]

Určiť, kedy sa bude sršeň ázijský bežne vyskytovať aj na Slovensku, je príliš diskutabilné. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PriF UK) v Bratislave Peter Fedor.

Českú a slovenskú verejnosť v roku 2019 „vystrašili správy“, že 150 kilometrov od nemecko-českého pohraničia bol zaznamenaný výskyt sršňa ázijského. Ten sa v Európe začal šíriť v roku 2004, keď boli zavlečené jedince tohto druhu loďou do Francúzska, odkiaľ sa rozšírili aj do Nemecka, Talianska, Španielska či Portugalska. Podľa Fedora sa zdá, že invázia tohto druhu v Európe neskončila. Pri zaznamenanej inváznej rýchlosti niekoľko desiatok kilometrov ročne sa sršeň ázijský môže počas niekoľkých najbližších rokov objaviť aj v strednej Európe.

„Invázia je ale zložitý proces. Nemôže byť postavená na jednom alebo dvoch jedincoch. V novom prostredí sa musí etablovať životaschopná populácia, ktorá na danom území môže dlhodobo prežívať a rozmnožovať sa,“ povedal Fedor. Laická verejnosť a médiá si podľa neho často sršňa ázijského zamieňajú so sršňom mandarínskym v domnienke, že ide o iný názov toho istého druhu. Dekan PriF UK vysvetľuje, že sú to dva rôzne druhy z juhovýchodnej Ázie. Nebezpečnejší sršeň mandarínsky sa vlani na jeseň objavil v Spojených štátoch amerických a Kanade. Do Európy však zatiaľ zavlečený nebol. Nebezpečenstvo pre včelstvo a človeka ale predstavuje aj sršeň ázijský.

„Nepopieram, že sršeň ázijský má vyššiu mieru agresivity ako náš pôvodný sršeň obyčajný. Pomerne veľké hniezda sú obývané tisíckami jedincov, ktoré dokážu koordinovane útočiť, prenasledovať a bodať. Chemicky veľmi komplexný toxín tohto druhu, môže okrem iného spôsobiť človeku akútny anafylaktický šok či dokonca smrť,“ povedal Fedor. Dôsledky bodnutia sršňom ázijským však podľa neho vždy závisia najmä od konkrétneho organizmu.

Ázijské druhy včiel sa dokážu útokom sršňov brániť. Počkajú, kým sa sršeň dostane do ich úľa a zaútočí na prvú včelu. Vtedy sa na neho včely vrhnú a váhou svojich tiel ho pritlačia k zemi. Následne začnú svojím telom vibrovať tak, že teplota, ktorá trením vznikne, sršňa doslova uvarí. „Oproti ázijským včelám je však schopnosť brániť sa proti útokom celkom nových druhov u európskych včiel prakticky zanedbateľná. V týchto súvislostiach môžu európski včelári očakávať v prítomnosti sršňa ázijského naozaj nepríjemné problémy,“ vysvetlil Fedor.

Sršeň ázijský figuruje niekoľko rokov na oficiálnych európskych zoznamoch inváznych druhov, čím podlieha jeho populácia intenzívnemu monitoringu. Podľa Fedora je najúčinnejším znižovaním rizika odstraňovanie sršních hniezd. V súčasnosti zároveň prebieha masívny výskum možnosti biologickej ochrany pred sršňom, napríklad prostredníctvom parazitoidov. Tie sa množia v bunkách alebo tele iných organizmov a sú schopné zabrániť rozmnožovaniu svojho hostiteľa, alebo ho prípadne zabiť. Do istej miery môžu migráciu sršňov ázijských v Európe brzdiť aj druhy vtákov živiace sa blanokrídlym hmyzom.

Fedor nevylučuje, že by Európa mohla v budúcnosti čeliť aj invázii najväčšieho druhu sršňov – sršňa mandarínskeho. „V nedávnom období sa do Európy dostalo viac ako 10-tisíc nových nepôvodných druhov organizmov. Vylúčiť prípadnú budúcu inváziu sršňa mandarínskeho na ‚starý kontinent‘ preto nemožno. Európska únia ročne vynakladá obrovské finančné prostriedky na boj s nepôvodnými druhmi. Musíme sa preto sústrediť predovšetkým na tie organizmy, ktoré v Európe už reálne máme,“ uzavrel Fedor.



[ad_2]

Zdrojový link